Krásne sobotné popoludnie na čunovskom futbalovom štadióne sa začalo celkom nešportovo: burčiakom. Futbalové tímy Spolok starých pánov z Čunova a Mužstvo futbalových zázrakov Mufuza sľubovali skvelú exhibičnú športovú zábavu nielen pre „milovníkov remíz“ vo futbale, ale pre všetkých dobrých ľudí z Čunova a okolia. Plagát Čunovo, do toho na Rusovskej ceste doteraz informuje okoloidúce autá o atypickom futbalovom stretnutí.
Pred jedenástimi rokmi bol Stano Gális marketingový riaditeľ Venglošovej futbalovej akadémie. Ako povedal: „Jožko Vengloš neraz spomínal na časy, kedy spoločne s Václavom Ježkom koučovali reprezentáciu ČSSR a na príhody, kde umelci a futbalisti tvorili jednu partiu, kedy herci chodili zabávať futbalistov a, naopak, futbalisti relaxovali v divadlách. Keďže som pár ľudí z umeleckého sveta poznal, oslovil som Tuliho Vojteka a Vlada Voštinára s ponukou zohrať spoločný zápas herci proti moderátorom. Tento bratovražedný súboj sa skutočne odohral, v Pezinku, v septembri, pred 11-timi rokmi, počas vinobrania.“
Igor a tí ostatní
Odvtedy funguje Mužstvo futbalových zázrakov, ktoré sa prišlo ukázať aj do Čunova.
Už od 14. hodiny sa na štadión v Čunove zbiehali starí aj mladí, veľkí aj malí, obyvatelia nielen Čunova, ale aj z neďalekých Rusoviec a Jaroviec. Napríklad, herec – krčmár Štefan Kožka prišiel podporiť umeleckých kolegov z Mufuzy, na trávniku nechýbali profesionálne roztlieskávačky, ani súbor Čunovských tamburášov, ktorý sa staral o čoraz lepšiu náladu hráčov aj hostí.
Fakt, že Mufuza sa všade cíti výborne, už pri vchode na štadión prezentoval muzikant Igor Kmeťo (srdce Kmeťobandu): „Futbal milujem odmlada. Minulý týždeň sme hrali v Orechovej Potôni a bolo tam super. K tejto lokalite mám však mimoriadny vzťah, pretože som pri Dunaji vyrastal. Presne tam, kde je teraz Slovenské národné divadlo. Tam bol môj rajón.Veľa kamarátov mám priamo v Čunove aj v okolí, napríklad Jarka Moravčíka či tanečníka z Novej scény Martina Miklóšiho.“
Herec Jakub Ružička na štadión prišiel s dcérkou Hankou a manželkou, herečkou Júliou Ružička Horváthovou, známou zo seriálu Chlapi neplačú. Ako povedal: „Ja nedávam góly, iba dobre prihrávam.“
„Oddýchneme si od našich báb a výborne sa spolu zabavíme,“ pritvrdila motoristická hviezda Ivan Jakeš. Päť rokov v Mufuze hrá aj markízak Števo Eisele, ktorý by chcel vlastniť v Čunove nehnuteľnosť. Hudobník Marián Greksa, na rozdiel od ostatných kolegov, neprišiel na zápas sám. Sprevádzala ho nová manželka Alenka, s ktorou čakajú prírastok, dievčatko. Humorista Rasťo Piško, ktorý sa v poslednom čase prezentuje na verejnosti ako spisovateľ, (nedávno vyšiel jeho román Koniec kankánu), hráva za Mufuzu dva roky. A pri hraní mu neprekáža ani fajčenie. Podobne, ako ostatní, aj on sa veľmi tešil na zápas.
Starí profíci
Tréner Spolku starých pánov z Čunova Ľuboš Orlický bol presvedčený o výhre svojho tímu: „Trénujem ich už sedemnásť rokov a stále sú to tí istí ľudia: Ondrej Štefančík, Jozef Kováčik, Jozef Maász, Eduard Maász, Vladimír Maška, bratia Thomasovci, Peter Fréze a ďalší chlapci z našej obce. Pravidelne hrávame zápasy raz do mesiaca, zatiaľ sme tento rok prehrali iba jeden. Spolok starých pánov trénuje celoročne bez prestávky každý piatok, vždy príde na tréning aj na zápas okolo 15 – 20 ľudí.“ Ako potvrdil predseda TJ Čunovo Bratislava František Bodics: „Mužstvo starých pánov vzniklo v roku 1997 z bývalých aktívnych hráčov z Čunova, ktorí v minulosti obliekali dres „A“ mužstva s účasťami v piatej, štvrtej, ale aj tretej lige. Sú medzi nimi aj hráči, ktorí majú skúsenosti s vyššími súťažami – v druhej, ba dokonca aj v prvej lige. Ide o vekovo zmiešaný kolektív chlapov od 35 rokov do 65 rokov. Je vidieť, že tí mladší majú lepšiu kondíciu a vyššiu rýchlosť, ale tí starší majú zas väčší prehľad v hre. V súkromnom živote pracujú v rôznych odboroch. Dnes sú všetci vďační za nového sponzora – Danubia Invest.“
O sude piva a minerálke
V bránke Mufuzy stál 86-ročný biliardový šampión Ivan Maljar, ktorý už pred 60 rokmi behal aj za loptou. Choreograf Janko Ďurovčík sa aj v Čunove, napriek zlomenej ruke, ukázal ako veľmi dobrý futbalista, ktorému na ihrisku konkuroval z vlastného tímu najviac dirigent Braňo Kostka. Naopak, ako si mnohí všimli, ak na trávnik vybehol Marián Greksa, Mufuza vždy dostala gól. Okrem toho sme sa dozvedeli, že ak ide hrať Mufuza, vždy musí mať poruke sud piva a dve minerálky. A viete pre koho? Rasťo Piško nestrpí špinavé tenisky, a preto si ich v nej umýva. Okrem humoru sa však stal počas zápasu aj úraz. Futbalista Vladimír Kinder si veľmi bolestivo narazil pätu, a preto sa v prvom polčase musel hry vzdať. V 32. minúte zápasu už bol stav Spolok starých pánov kontra Mufuza 3:3. Nakoniec sa hra skončila remízou 11:11. Víťazmi boli všetci. Usmiati diváci, ktorí si počas zápasu pochutnávali na vynikajúcom gulášiku, ale aj spokojní športovci na oboch stranách trávnatej plochy.